Rozmnožovanie

Ikvakorak

Obe pohlavia ikvakoraka pohlavne dospievajú vo veku jedného roka. Hniezdenie, je po celý rok jediné obdobie, kedy sa nezdržiava ikvakorak samotársky, ale v pároch, každý pár pritom obhajuje teritórium veľké až 1 km. Je známy svojimi pytačkami, pri ktorých samec prenasleduje samičku, obaja sa spolu strmhlav vrhajú do vody, ale v poslednej chvíli zmení smer a letí vysoko ku korunám stromov. Zásnuby ikvakoraka môžu trvať aj niekoľko hodín, potom dochádza k tzv. zásnubnému kŕmeniu. Samecv ikvakoraka prináša samici potravu, klania sa a odovzdáva ju priamo samičke do zobáka. Hĺbia si vlastnú noru na strmých brehoch v blízkosti vôd. Väčšinou býva umiestnená vysoko, v niektorých prípadoch až 37 m nad hladinou, vďaka čomu je chránená pred mnohými predátormi, ako sú napríklad lasice. Pre jej vybudovanie potrebuje ikvakorak mäkkú pôdu, do ktorej zobákom naráža až do doby, kým sa v nej neobjaví jamku. V konečnom štádiu nora môže na dĺžku merať až pol metra a na jej konci je malá komôrka. Ak je na okraji hniezda trus, znamená to, že noru obývajú mláďatá. Ikvakoraky hniezdia od mája do septembra, ročne má pritom obvykle 1 – 2 znášky. Kladie 5 – 7 bielych, 22 x 19 mm veľkých a 4,3 g ťažkých vajec (z toho 5 % tvorí škrupina). Ikvakoraky sedia na vajciach 19 – 21 dní a striedajú sa obaja rodičia. Výnimkou sú iba noci, kedy inkubáciu vykonáva iba samica ikvakoraka. Mláďatá sa rodia slepé a holé, v prvých dvoch týždňoch merajú približne 5 – 8 cm. Spočiatku ich rodičia kŕmia v intervale 45 minút, v neskoršom veku už v intervale 15 minút. Hniezdo opúšťa po 23 – 27 dňoch. V tomto období sú veľmi náchylné a vďaka premoknutiu peria sa často pri pokuse o lov koristi utopia. Dospelosti sa tak dožíva priemerne len 50 % z nich.
Ľubomír Bako, 1612c